Jigoku Tsushin - prerabanie

RECENZE-Kamichu

Kamichu

Kamichu

Kamichu

Kamichu

Kamichu

Príbeh:

Yurie Hitotsubashi sa včera stala bohyňou... Má to len jeden menší problém. Vlastne dva. Za prvé je jej priateľka Mitsue-chan neverí a za druhé ani nevie, čoho bohom by vlastne mala byť. Našťastie sa o tom dopočuje aj Matsuri Saegusa, dcéra klerika miestnej Šintoistickéj svätyne, ktorá sa rozhodne, že odteraz je Yurie jej priateľ, a že je najvyšší čas preskúšať schopnosti novozrodeného boha. Samotná skúška sa uskutoční o pár minút neskôr na streche školy a bude zahŕňať kopu roztodivných pohybov a výkrikov, okukaných z televízie. Bohužiaľ, skryté Yuriine schopnosti zostanú naďalej iba skrytými :p. Jedinou zaujímavou vecou, na ktorú dôjdu, je, že jednočlenný školský klub kaligrafie má svoju klubovú "miestnosť" nad schodami vedúcimi na terasu. Práve na tú terasu, kde sa zahanbená Hitotsubashi za asistencie svojich priateliek Mitsue a Matsuri pokúšala vyvolať svoje božie schopnosti. A tým jediným členom nie je nikto iný ako Kenji Ninomiya, tajná Yuriina láska. Našťastie pre ňu však do tajomstiev kaligrafie zabraný Kenji-kun nič nespozoroval. Matsuri, ktorá ihneď zaregistrovala pocity svojho chránenca a budúceho zdroja príjmov svätyne, vyskúša poslednú možnosť. Nahovorí Yurie, že keď sa v silnom vetre na školskej streche niekomu vyzná z lásky, tá sa určite naplní. A tak, sústredená a želajúca si z celého srdca, si božia Hitotsubashi bude s výkrikom "Kamichu!" priať silný vietor... Nedočká sa však ani zachvenia :p.

Po únavnom dni, ktorý strávila ďaľšími pokusmi vo svätyni, tentokrát aj so Saegusinou mladšou sestrou Miko, schopnou, podobne ako Yurie, vidieť duchov a iných bohov, sa unavená a sklamaná Hitotsubashi vráti domov. Vyčerpaná nechce nič iné, ako si ľahnúť a zaspať. Zaspí. Ale zobudí sa. Respektíve ju, neskôr večer, zobudí televízia. Konkrétnejšie správy o približujúcom sa hurikáne, ktorý sa blíži k ich mestu. Hurikáne, ktorý ma vo svojom strede nič iné ako jej obrázok, a ktorý sa volá nie inak ako "Yurie" :p...

Hitotsubashi Yurie - malá, detsky pôsobiaca, hanblivá a nesmelá Yurie je úplne obyčajnou stredoškoláčkou, ktorá sa cez noc stala bohom. To však okrem zvláštnych schopností obnáša aj kopu práce vo svätyni, plnenie želaní vybraných ľudí a bytostí, zahŕňajúc napríklad aj japonského premiéra či ducha vojenského krížniku, alebo stretávanie sa s ostatnými bohmi... A to všetko zároveň s učením sa na školské testy. :p

Shijou Mitsue - Mitsue svojej neschopnej božej priateľke veľakrát pomôže, aj keď často vzdychá nad tým, že jej sa nikdy nič zaujímavé nestane. Napriek tomu je to však kľudné, praktické a rozumné dievča, na ktoré sa dá zakaždým spoľahnúť.

Saegusa Matsuri - podnikavá a energická Matsuri zdedí po svojom otcovi, ktorý sa rozhodne starať radšej o svoju zeleninu, rodinnú svätyňu a hneď sa pustí do obnovovania klesajúcej návštevnosti náboženského svätostánku. Na to využíva najmä svojú novú priateľku a prvého boha, ktorý je zároveň stredoškoláčkou, Yurie. :p

Saegusa Miko - tichá a usilovná Matsurina mladšia sestra je nadaná zvláštnymi schopnosťami a podobne ako Yurie je schopná vidieť početných bohov a duchov poletujúcich po celom meste.

Ninomiya Kenji - jediný člen kaligrafického klubu a zároveň Yuriina tajná láska, Kenji-kun je tak trochu zvláštny a aj keď nie je vôbec hlúpy, viaceré veci mu proste nedochádzajú. Tiež si nevie ani za boha (:p) zapamätať Hitotsubashine meno.

Yashima-sama - miestny, nie moc sebaistý a podvolný boh v svätyni, ktorý sníva o tom, že sa stane rockovou hviezdou, Yurie pomáha zapadnúť do sveta bohov a častokrát jej poskytuje cenné rady.

Tama - v Yuriinej mačke sa po tom, čo sa takmer utopí, usadí istý boh, ktorý neskôr spôsobí mnoho problémov. Na druhej strane sa však vďaka nemu naučí Tama rozprávať a chodiť na dvoch nohách (a bude sa snažiť presvedčiť Shouchikiho, Hitotsubashinho mladšieho brata, že iba trpí vidinami :p).

Tým Happiness - tým troch malých bytostí bol poslaný Božou Asociáciou, aby triedil želania ľudí určených Yurie, ktoré má tento nový a neskúsený boh vyplniť.

Spýtali ste sa niekedy sami seba, ako by asi vyzeral anime seriál spravený štúdiom Ghibli? Ja určite, mnohokrát po dopozeraní ich vynikajúcich filmov som nad niečim podobným sníval. A konečne som sa dočkal :p. Aj keď nemá Kamichu! so štúdiom Ghibli nič spoločné, jeho atmosféra, postavy, kresba a celkové poňatie budú každému fanúšikovi Miyazakiho filmov prinajmenšom známe a vyvolajú pár nostalgických slzičiek za Nausicou, Mononoke Hime či Howl's Moving Castle (teda keď zabudneme na nedostatok akejkoľvek akcie v Kamichu!).

Samotný príbeh sa točí okolo mladej, detsky pôsobiacej stredoškoláčky Yurie, ktorá sa náhle stala bohom a musí sa naučiť, čo to všetko obnáša. Celkovo možno jej život sledovať v dvoch líniach. Zďaleka väčšinu tvorí jej vzťah s priateľkami a okolím po tom, čo sa stala bohom, podporovaný a riadený Matsuri-chan, pričom samozrejme nemožno opomenúť ani romantiku v podobe jej tajnej lásky k spolužiakovi Kenjimu. Omnoho menšiu, ale o to zaujímavejšiu časť potom tvorí objavovanie sveta bohov a jeho zákonitostí. Celé anime je veľmi silno ovplyvnené japonským náboženstvom Šinto a všade prítomný poletujúci duchovia a bohovia, ktorých je však schopná vidieť iba Yurie a Miko, amulety pre šťastie, želania obyčajných ľudí voči bohom a Yuriine nové schopnosti predstavujú vynikajúco podaný prvok, ktorý je pre cudzinca veľmi nový, zaujímavý a rozhodne nudiť nebude.

Čo sa samotnej atmosféry týka, Kamichu! rozhodne nie je anime, ktoré by bolo pre fanúšikov akcie. Pomalý a svojim vlastným tempom plynúci dej predkladá jednotlivé udalosti Yurinho života bez akéhokoľvek náhlenia či rušenia a rozvíja pred vami príbeh mladého, novopečeného boha a jeho denno-denné skúsenosti.

Na druhej strane však toto anime, podľa môjho osobného názoru, tiež nie je bez chýb. Ako som už spomínal skôr, Kamichu! mi dosť pripomínalo práve Miyazakiho filmy. Avšak zatiaľ čo jeden film trvá do dvoch hodín, 16-dielne Kamichu! s 30 minútovými epizódami beží štyrikrát dlhšie. Čiže tam, kde vás Ghibliovky nechajú bez dychu sedieť a pozorovať rozvíjajúci sa príbeh a postavy až do vyvrcholenia a ostrej pointy, sa 16 dielov ťahá až príliš pomaly, čo občas uspáva. Nie že by sa jednalo o chybu moc veľkú. Koji Masunari dokazuje, že vie zaujať a prilepiť svojich divákov pred televízne obrazovky či monitory počítačov, ale aj tak je 16 pre tento seriál až zbytočne priveliké číslo. Ďaľším drobným problémom je trochu slabšie spracovaný romantický vzťah, ktorý sa mne osobne nezdal až tak moc presvedčivý.

Čo sa grafického spracovania týka, to je ako šité na mieru celého seriálu. Žiadna bishoujo kresba, ale svojské a veľmi pekné zobrazenie postáv, častokrát popretkávané nemenej peknými zábermi na mesto, rozkladajúce sa na svahoch zelených kopcov, svätyňu, domy či trajekt cez rieku a mnohé iné veci. Výborne a detailne je tiež vykreslené statické pozadie všetkých scén, ktoré potom pôsobia ešte kvalitnejšie a lepšie. No a samostatnú zmienku si zaslúžia aj veľmi zaujímavo zobrazení bohovia a duchovia všetkých možných tvarov, veľkostí a farieb, ktorí si bezstarostne poletujú takmer všade a pútajú oko diváka. Kamichu! patrí do tej kategórie anime, ktoré síce nie sú po technickej stránke až tak dokonalé (na anime z roku 2005), avšak ich kresba natoľko sadne k samotnému ich konceptu a podstate, že pôsobí mimoriadne pekne a úplne prirodzene, pozdvihujúc celkovú úroveň kvality.

Nie inak je na tom aj spracovanie hudobné. Kvalitné melódie náležite ozvučujú potrebné scény, občas vystúpiac do popredia, vnúkajúc sa pozornosti diváka, občas kĺžuc v pozadí na samotnej hranici vedomia, potichu obohacujúc zážitok z pozerania. Podobne ako každá zložka tohto anime, aj hudba tvorí nedieľnu súčasť celku a nijako jeho kvalitu neznižuje, práve naopak. Vynikajúci otvárací a uzatvárací song sú samozrejmosťou.